Tento článok pre vás pripravila:

JUDr. Paulína Vargicová, PhD.
advokátka 

Študovala na Právnickej fakulte UK v Bratislave a Právnickej fakulte UPJS v Košiciach, kde úspešne obhájila dizertačnú prácu. Od roku 2014 pôsobí ako advokátka so zameraním najmä na súkromné právo, s bohatými skúsenosťami z oblasti eurofondov a spotrebiteľského práva.

POSTAVENIE KONATEĽA A SPÔSOBY JEHO ODMEŇOVANIA

Konateľ spoločnosti ako jej štatutárny orgán je povinný svoju funkciu vykonávať s odbornou starostlivosťou, v záujme spoločnosti a jej spoločníkov. Za výkon funkcie má konateľ právo na odmenu. Táto môže byť vyplácaná na základe rôznych právnych základov. Konateľ spoločnosti môže byť odmeňovaný napríklad:
- mzdou ako zamestnanec,
- odmenou za výkon funkcie konateľa,
- odmenou na základe mandátnej zmluvy,
- výlučne podielom na zisku, pokiaľ súčasne pôsobí aj ako spoločník spoločnosti,
- náhradou za čas venovaný spoločnosti upravenou prostredníctvom osobitných zmlúv, napríklad autorskej,
- konateľ v postavení živnostníka sa môže tiež rozhodnúť spoločnosti za svoje služby účtovať na základe vystavených faktúr a pod.

Funkcia konateľa so sebou prináša isté riziká vplyvom zodpovednosti, ktorú nesie. Pritom osoba, ktorá v spoločnosti vystupuje výlučne na pozícii konateľa, nemá nárok na podiel na zisku. Nadobúdanie zisku je pritom účelom podnikania a konateľ ako taký, nie je spoločnosťou ekonomicky motivovaný ťahať ju k lepším výsledkom. Vynímajúc motivovanie prostredníctvom odmeny za výkon funkcie, nakoľko v praxi ide spravidla o bezplatné postavenie.

Nehovoriac o tom, že konateľ v prípade straty iného zamestnania nebude môcť poberať ani dávku v nezamestnanosti. V zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 4/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov je konateľ spoločnosti vnímaný ako živnostník, čím automaticky stráca právo na dávku v nezamestnanosti. Podobne je síce definovaný aj spoločník spoločnosti, s tým rozdielom, že má právo na podiel na zisku spoločnosti, čo pre neho znamená možnosť zvyšovať vlastný majetok vplyvom úspešného podnikania spoločnosti.

S ohľadom na obsah povinností a zodpovednosť konateľa zostáva na zvážení vytvorenie rovnovážneho stavu, v ktorom bude konateľ natoľko motivovaný, že sám povedie spoločnosť úspešne vpred. O tom, aké povinnosti a akú zodpovednosť konateľ nesie si môžete prečítať v našom ďalšom článku.

VZNIK FUNKCIE KONATEĽA

Mená prvých konateľov spoločnosti musí obsahovať už spoločenská zmluva či zakladacia listina. Táto funkcia vzniká dňom uvedeným v zápisnici z Valného zhromaždenia. Konateľom môže byť vždy len fyzická osoba, súvisí to s osobnou zodpovednosťou, ktorú má za výkon svojej funkcie. Úlohou konateľa je zastupovať spoločnosť smerom navonok, zabezpečovať obchodné činnosti spoločnosti, viesť účtovníctvo a podobne. Konateľ sám o sebe nie je vlastníkom obchodného podielu a jeho funkcia môže byť čisto administratívna.

PREDAJ OBCHODNÉHO PODIELU

Spoločník spoločnosti v rámci disponovania so svojim obchodným podielom sa však môže rozhodnúť jeho časť konateľovi predať. Takýto krok by mohol predstavovať silnú motiváciu. Nadobudnutím čiastočného obchodného podielu sa z administratívnej funkcie stáva de facto spolumajiteľ spoločnosti s právom na podiel na zisku. Prevod obchodného podielu spoločníkom na konateľa môže byť viazaný na funkciu konateľa. A teda obchodný podiel konateľ bude vlastniť len za podmienky, že bude konateľom spoločnosti a bude ju viesť úspešným smerom.

Prevod obchodného podielu je viazaný na povolenie tohto kroku zakotvené spoločenskou zmluvou. Spoločenská zmluva môže taktiež upravovať, že aj na predaj hoci časti obchodného podielu inej osobe, ako spoločníkovi spoločnosti, sa vzťahuje povinnosť schválenia valným zhromaždením.

Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

Dovoľujeme si upozorniť, že v prípade rozhodnutia spoločníka previesť väčšinový obchodný podiel, musí doložiť súhlas správcu dane, pokiaľ spoločník alebo nadobúdateľ je vedený v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu. Súhlas správcu dane je spoločnosť povinná doložiť o osobe spoločníka ako aj o osobe nadobúdateľa, a to aj, ak ide o iného spoločníka spoločnosti.

ROZDELENIE OBCHODNÉHO PODIELU

Spoločník, ktorý sa rozhodne ako formu motivácie odpredať časť svojho podielu konateľovi, si však bude chcieť zachovať kontrolu nad vlastnou spoločnosťou. Nepredá celý svoj podiel, ale len jeho menšiu časť. Dôjde tak k rozdeleniu obchodného podielu, pre ktoré Obchodný zákonník určuje osobitné pravidlá:
• rozdelenie obchodného podielu musí odsúhlasiť valné zhromaždenie,
• rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva úplne vylúčiť,
• pri rozdelení obchodného podielu musí byť zachovaná minimálna výška vkladu 750,00 eur,
• návrh na zápis zmeny bude spoločnosť povinná doložiť súhlasom správcu dane.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním vo výške 5000,00 eur to v prípade rozhodnutia jediného spoločníka rozdeliť svoj obchodný podiel znamená, že minimálna výška podielu nového spoločníka bude 750,00 eur a maximálna výška podielu väčšinového spoločníka 4250,00 Eur. T.j. majoritný spoločník bude vlastniť maximálne 85%-ný podiel v spoločnosti.

ČO AK DÔJDE K ZÁNIKU FUNKCIE KONATEĽA?

Ak má prevod časti obchodného podielu slúžiť na motivovanie konateľa, je zrejmé, že cieľom spoločníka je motivovať konkrétnu osobu na konkrétnej pozícii. Je preto nevyhnutné, aby už momentom uzatvárania spoločenskej zmluvy boli ošetrené niektoré základné požiadavky týkajúce sa nakladania s obchodným podielom pre prípad zániku funkcie konateľa, ktorý by súčasne bol aj minoritným spoločníkom. Majoritný spoločník by tak mal zvážiť najmä nasledovné postupy:

1) Dedenie obchodného podielu

Obchodný podiel je možné dediť. Dedenie obchodného podielu možno spoločenskou zmluvou vylúčiť. Potom ak účelom prevodu minoritného podielu na konateľa spoločnosti je jeho osobná motivácia, pre prípad smrti konateľa bude potrebné v spoločenskej zmluve upraviť zákaz dedenia obchodného podielu. Pokiaľ by sa totiž dedičia po konateľovi prihlásili do spoločnosti v lehote jedného mesiaca od skončenia dedičského konania, nastúpili by do práv a povinností zomretého ku dňu jeho smrti. V opačnom prípade, t.j. ak by predmetná lehota márne uplynula, vznikne im nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Ani jedno, ani druhé však nie je cieľom majoritného spoločníka.

Nevylúčenie dedenia obchodného podielu a prípadné spísanie závetu nemožno považovať za reálne ochranný mechanizmus. K spísaniu závetu sa prítomnosť spoločníka nevyžaduje, pričom tento je možné opakovane aj niekoľkokrát meniť. Slovenské právo pritom neumožňuje spísanie závetu s podmienkou.

Pokiaľ by sa spoločník rozhodol vylúčiť právo dediť obchodný podiel v spoločenskej zmluve, obchodný podiel zomretého prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie. V opačnom prípade by valné zhromaždene v lehote 6 mesiacov muselo rozhodnúť o znížení základného imania o vklad zomretého spoločníka, inak by mohol súd aj bez návrhu spoločnosť zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. Nie je ale potrebné zabúdať, že takáto situácia sa môže stať aj opačnej strane, t.j. majoritnému spoločníkovi. Zabránením v dedení obchodného podielu by riskoval prechod spoločnosti ako takej do rúk minoritného spoločníka, čím by súčasne úplne vylúčil vlastných dedičov.

Smrť jedného zo spoločníkov môže byť dôvodom na zánik spoločnosti. Ak by mala nastať takáto situácia je potrebné, aby zostávajúci spoločník do troch mesiacov od zrušenia spoločnosti upravil spoločenskú zmluvu tým spôsobom, že spoločnosť naďalej trvá aj bez spoločníka, ktorého sa dôvod zániku týka.

2) Predkupné právo na obchodný podiel

Hoci Obchodný zákonník vyslovene možnosť dohodnúť si pri prevode obchodného podielu predkupné právo neupravuje, jeho zakotvenie už priamo v spoločenskej zmluve nie je vylúčené. Odporúčame vám v spoločenskej zmluve upraviť všetky otázky spojené s realizáciou predkupného práva k obchodnému podielu. Zakotvenie predkupného práva na nadobudnutie obchodného podielu v prospech doterajších spoločníkov, resp. majoritného spoločníka, plní ochrannú funkciu. Z takejto úpravy potom vyplýva zabezpečenie personálneho obsadenia spoločnosti, ktorá núti spoločnosť k istému dlhodobému spôsobu správania sa.

Úprava predkupného práva pre majoritného spoločníka vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti, ktorý sa medzičasom vplyvom rozdelenia a prevodu obchodného podielu stal novým spoločníkom, pôsobí ochrane.

Napriek tomu, že uvedený spôsob sa javí ako ekonomicky výhodný pre obe strany, je potrebné zvážiť aj isté riziká, ktoré s ním súvisia. Konateľ, ktorý nadobudol obchodný podiel a je viazaný predkupným právom, bude povinný ponúknuť ho na predaj pôvodnému spoločníkovi s dodržaním všetkých podmienok, ktoré si v rámci zmluvného predkupného práva dohodnú. Pokiaľ by však konateľ svoju povinnosť porušil a previedol by obchodný podiel bez toho, aby ho najskôr ponúkol majoritnému spoločníkovi, resp. by porušil akúkoľvek podmienku (napríklad dohodnutú cenu) a postup realizácie predkupného práva, dôjde k porušeniu predkupného práva. Následkom nesprávneho postupu by mohlo byť až súdne konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. podanie žaloby na určenie, že vlastníkom obchodného podielu je majoritný spoločník. Registrový súd totiž v zásade nie je oprávnený skúmať otázku platnosti či neplatnosti právnych úkonov, ktoré majú svoj základ v hmotnom práve.

V spoločenskej zmluve je možné podmieniť prevod obchodného podielu na inú osobu než spoločníka spoločnosti súhlasom valného zhromaždenia. Bez súhlasu valného zhromaždenia, pokiaľ by aj spoločník chcel obísť predkupné právo, nenadobudne zmluva o prevode obchodného podielu účinnosť. Z toho vyplýva, že by nemalo dôjsť ani k zápisu zmeny v Obchodnom registri. Pritom až zápisom zmeny v Obchodnom registri prechádza ručenie doterajšieho spoločníka na nadobúdateľa obchodného podielu.

3) Právo spätnej kúpy

Obchodný zákonník nevylučuje ani uzatvorenie iných výhrad spojených s prevodom vlastníckeho práva, akými je napríklad výhrada vlastníctva alebo právo spätnej kúpy. Z hľadiska ochrany majoritného vlastníka sa však najefektívnejším javí práve dojednanie práva spätnej kúpy.
Zmluva o práve spätnej kúpy musí byť uzatvorená v písomnej podobe, pričom by mala obsahovať dojednanie o dĺžke trvania tohto práva, inak by do jedného roka bez uplatnenia zaniklo.

V zásade právom spätnej kúpy si majoritný spoluvlastník zabezpečí oprávnenie kedykoľvek v dohodnutom čase žiadať o vrátenie prevedeného obchodného podielu za súčasného vrátenia zaplatenej kúpnej ceny. Majoritný spoločník tak bude chránený možnosťou požadovať vrátenie obchodného podielu, ako aj výškou ceny, ktorá zostáva nezmenená. Pritom právo spätnej kúpy nemusí byť viazané výlučne na zánik funkcie konateľa minoritného spoločníka.

4) Zmluva o budúcej zmluve

Obdobne ako v prípade práva spätnej kúpy je možné, aby si spoločníci pri prevode minoritného podielu uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom bude prevod obchodného podielu za stanovenú cenu späť na majoritného spoločníka v prípade, pokiaľ by konateľovi zanikla jeho funkcia. Na rozdiel od práva spätnej kúpy v takomto prípade bude možné dohodnúť si iné podmienky, resp. inú kúpnu cenu, než cenu zaplatenú minoritným spoločníkom, t.j. konateľom.

Upozorňujeme však, že Obchodný zákonník ukladá povinnosť schváliť prevod obchodného podielu na iného spoločníka spoločnosti valným zhromaždením. Pred uzatvorením práva spätnej kúpy ako i zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, resp. i v prípade predkupného práva je preto vhodné zvolať valné zhromaždenie, ktoré súčasne uvedené inštitúty a budúce prevody schváli.

Podstatou zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného prevodu je povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode obchodného podielu bezodkladne po tom, ako k jej uzatvoreniu oprávnená strana povinného vyzve. Nevyhnutnosťou tak je jej písomná a uvedenie všetkých podstatných náležitostí budúcej zmluvy, t.j. najmä podmienky jej uplatnenia, výška odmeny, predmet prevodu a podobne.

Ak by minoritný spoločník porušil svoju povinnosť a neuzatvoril budúcu zmluvu ani napriek výzve majoritného spoločníka, tento môže následne v lehote jedného roka domáhať sa na súde, aby vyhlásenie vôle minoritného spoločníka bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

ZÁVER

Nie len vysoká odmena za výkon funkcie môže byť silným motivátorom dobrej práce konateľa. Rovnako faktické podieľanie sa na zisku spoločnosti znie efektívne, avšak potrebné je chrániť si zadné vrátka. Zákon umožňuje hneď niekoľko spôsobov, pričom ich uplatnenie nie je vylúčené ani súčasne. Treba pritom dbať na pravidlá poctivého obchodného styku.