Tento článok pre vás pripravila:

JUDr. Paulína Vargicová, PhD.
advokátka 

Študovala na Právnickej fakulte UK v Bratislave a Právnickej fakulte UPJS v Košiciach, kde úspešne obhájila dizertačnú prácu. Od roku 2014 pôsobí ako advokátka so zameraním najmä na súkromné právo, s bohatými skúsenosťami z oblasti eurofondov a spotrebiteľského práva.

POSTAVENIE KONATEĽA V S.R.O.

Jednou z najdôležitejších funkcií v spoločnosti s ručením obmedzeným je nepochybne jej konateľ, ktorý zosobňuje štatutárny orgán spoločnosti. Téme postavenia konateľa sme sa dotkli už v našom predchádzajúcom článku „Ako motivovať konateľa a nestratiť kontrolu nad spoločnosťou“.

V nasledujúcich riadkoch sa dozviete najmä o:
- Právach a povinnostiach konateľa spoločnosti,
- Postavení skutočného a tzv. tieňového konateľa spoločnosti,
- Zodpovednosti konateľa za činnosť v spoločnosti,
- Možnosti obmedziť oprávnenia konateľa v jeho činnostiach mimo s.r.o.,
- Práve konateľa vzdať sa výkonu svojej funkcie a pod.

Štatutárny orgán spoločnosti zohráva dôležitú úlohu. Zastupuje spoločnosť smerom navonok, riadi jej obchodné zameranie, uzatvára kontrakty a pod. Už momentom založenia spoločnosti musí byť zrejmé, kto bude prvým štatutárnym orgánom, v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným prvým konateľom, resp. konateľmi.

V ideálnom prípade sú pozície spoločnosti jasne rozdelené, pričom každá z nich je vykonávaná nezávisle. Z bežnej praxe však vieme, že v početných prípadoch spoločníci spoločnosti súčasne zastávajú funkciu tzv. tieňového konateľa, zatiaľ čo faktický konateľ je z hľadiska výkonu pozície len konateľom na papieri.

Na úvod je potrebné si uvedomiť, že konateľom spoločnosti môže byť jedine fyzická osoba, resp. niekoľko fyzických osôb, ktoré môžu konať samostatne, pokiaľ spoločenská zmluva neupravuje iný spôsob konania v mene spoločnosti. Každá spoločnosť s ručením obmedzeným musí mať konateľa, bez obsadenia tejto funkcie by muselo dôjsť k jej zániku. Osoba konateľa (hovoríme o skutočnom, riadnom konateľovi) sa zapisuje do Obchodného registra.

POVINNOSTI KONATEĽA SPOLOČNOSTI

Základné povinnosti konateľov spoločnosti upravuje Obchodný zákonník jasne a zrozumiteľne. Medzi ne patria najmä:

• povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov,
• povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
• povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov,
• povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva,
• povinnosť viesť zoznam spoločníkov a informovať ich o záležitostiach spoločnosti,
• povinnosť predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku, mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami,
• spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou povinnosť predkladať valnému zhromaždeniu výročnú správu, ak ju spoločnosť musí vyhotovovať,
• povinnosť rozhodovať o obchodnom vedení spoločnosti a pod.

Konateľ spoločnosti nesmie pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

ZODPOVEDNOSŤ KONATEĽA SPOLOČNOSTI

S povinnosťou konateľa postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti ide ruka v ruke povinnosť niesť zodpovednosť za škodu, ktorú konateľ spoločnosti spôsobí. Konateľ ako štatutár pri výkone svojej funkcie zaobchádza s majetkom spoločnosti, od jeho rozhodnutí závisí výška zisku i strát spoločnosti a jej ďalší posun. Konateľ tak z hľadiska tejto funkcie nerozhoduje o vlastnom súkromnom majetku , ale o majetku a právach spoločnosti, pričom od jeho rozhodnutí bude závisieť aj výška podielu na zisku jednotlivých spoločníkov spoločnosti.

V prípade spôsobenia škody spoločnosti zákon umožňuje konateľovi sa svojej zodpovednosti zbaviť, a to ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Každý prípad tak bude potrebné posudzovať individuálne a jednotlivo.

Napríklad konateľ, ktorý nezaplatí faktúru inej spoločnosti, v dôsledku čoho vznikne škoda v podobe úroku z omeškania, ale namiesto toho uhradí prednostne mzdy zamestnancov spoločnosti, nebude zodpovedať za túto škodu. Dôvod je jednoduchý. Výplaty miezd zamestnancov sú prioritnými záväzkami. Ich nevyplatením by spoločnosti hrozila vyššia ujma, než úroky z omeškania načas neuhradenej faktúry.

Iná situácia by však nastala, pokiaľ by konateľ uzatvoril nový kontrakt s vedomím, že spoločnosť nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu faktúry a napriek tomu do toho rizika išiel. Konateľ je povinný predvídať riziká spojené s transakciami, ktoré realizuje a obchodmi, ktoré uzatvára. Preto vždy bude pre zistenie jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu dôležité skúmať subjektívnu stránku, t.j. či konal s odbornou starostlivosťou a súčasne vo viere, že koná v záujme spoločnosti. Za odbornú starostlivosť nemožno považovať neprimerané nedôvodné zadĺženie spoločnosti.

Je potrebné zdôrazniť, že spoločenská zmluva konateľa nemôže zbaviť jeho zodpovednosti, rovnako tak ani súhlas dozornej rady s jeho počínaním. Konateľa nezbavuje zodpovednosti ani odvolanie sa na výkon rozhodnutia valného zhromaždenia, pokiaľ takéto rozhodnutie odporuje zákonu či spoločenskej zmluve.

TIEŇOVÝ KONATEĽ SPOLOČNOSTI

Ako sme už vyššie spomenuli, osobu konateľa tej – ktorej spoločnosti zistíme nahliadnutím do výpisu z obchodného registra. Kto však skutočne koná za spoločnosť a riadi ju sa z výpisu nemusíme dozvedieť. Tieňovým konateľom je totiž osoba skutočne riadiaca spoločnosť, ktorej meno zostáva pre verejnosť utajené. Ide tak o záležitosť vnútorného rozdelenia moci v spoločnosti inak, než vyplýva zo spoločenskej zmluvy.

Ako tieňový konateľ často vystupuje niektorý zo spoločníkov spoločnosti, najčastejšie ide o jediného spoločníka jednoosobovej s.r.o., ktorý v domnení prenosu zodpovednosti na tretiu osobu ustáli za konateľa niekoho z radov svojich známych. Často prevláda nesprávny názor, že tieňový konateľ nenesie žiadnu zodpovednosť, ktorú by výlučne mal niesť len skutočný konateľ zapísaný v obchodnom registri. Podľa obchodného zákonníka to tak však nie je.

Obchodný zákonník jasne upravuje, že povinnosti mandatára má aj osoba, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu bez toho, aby bola do takejto funkcie vymenovaná alebo ustanovená, t.j. tieňový štatutár, konateľ. Pre objasnenie uvádzame, že vzťah medzi spoločnosťou a členom niektorého jej orgánu sa primárne spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve.

Spomínaný tieňový konateľ je najmä povinný konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri porušení týchto povinností má rovnakú zodpovednosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu.

Osobu tieňového konateľa si netreba mýliť so zamestnancom spoločnosti, manažérom, ktorý má priamo v pracovnej zmluve uvedenú povinnosť viesť a riadiť spoločnosť. Ako z § 66 ods. 7 Obchodného zákonníka vyplýva, za pojmom tieňový sa skrýva osoba, ktorá funkciu štatutára, t.j. vedenie spoločnosti a jej riadenie, vykonáva bez toho, aby bola osobitne zmluvne či inak poverená touto činnosťou. Predmetná osoba riadi spoločnosť aj bez vedomosti samotnej spoločnosti či iných jej spoločníkov. Koná na pozadí.

Je zaujímavé, že výkon tejto tieňovej funkcie musí byť sústavný. Za skrytého konateľa totiž nemožno automaticky považovať niekoho, kto len ojedinele zabezpečí uzatvorenie určitého obchodu spoločnosti, či dá pokyn k jeho uzatvoreniu a pod. Je preto zjavné, že zodpovednosť za jednorazové zlé rozhodnutie nebude niesť ten, kto ho z pozadia urobil, hoci by aj spoločnosti vznikla v jeho dôsledku škoda.

Tieňový konateľ na seba preberá riziko zodpovednosti za svoje či už priame, alebo nepriame konanie, akú by mal aj riadny konateľ spoločnosti. Predmetná zodpovednosť však zodpovednosť skutočného konateľa nenahrádza. Ako problematické sa javí preukázanie spôsobenia škody tieňovým konateľom. Toto relatívne nové ustanovenie Obchodného zákonníka je možné hodnotiť pozitívne, jeho ďalšia adaptácia však bude záležať od vyvíjajúcej sa súdnej praxe.

OBMEDZENIA KONATEĽA SPOLOČNOSTI

S cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti štatutára konať v záujme spoločnosti zákon redukuje jeho oprávnenia v oblasti pôsobenia mimo spoločnosti. Hovoríme o tzv. zákaze konkurencie.

Konateľ preto všeobecne nesmie:
- uzatvárať vo vlastnom mene a na vlastný účet obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, v ktorej je konateľom,
- sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
- zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s ručením neobmedzeným,
- vykonávať činnosť štatutárneho orgánu alebo jeho člena inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania.

Spoločenská zmluva či stanovy môžu základné obmedzenia upraviť odlišne od zákona, prípadne ich úplne odstrániť. Uvedený zákaz konkurencie možno rozšíriť aj na spoločníkov spoločnosti.

Ak by konateľ porušil predmetný zákaz konkurencie, bude jeho spoločnosť oprávnená požadovať vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom k porušeniu zákazu konkurencie došlo. Jej právo na náhradu škody tým nebude dotknuté.

PRÁVO KONATEĽA VZDAŤ SA FUNKCIE

Konateľ spoločnosti má základné právo sa tejto funkcie vzdať. Ide o vážne rozhodnutie so zásadným vplyvom na spoločnosť, preto aby jeho rozhodnutie nadobudlo právne účinky, musí postupovať v intenciách zákona. Konateľ bude mať dve možnosti:

a) vzdať sa funkcie na zasadnutí valného zhromaždenia, v takom prípade bude vzdanie sa účinné momentom jeho vykonania, alebo

b) doručiť písomné vzdanie sa funkcie s notársky overeným podpisom (tzv. abdikačný list) valnému zhromaždeniu, v takom prípade je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia valného zhromaždenia po doručení vzdania sa funkcie.

Nemôže sa stať, že by spoločnosť nechcela pripustiť vzdanie sa funkcie konateľa a valné zhromaždenie by úmyselne nezasadlo. Zákon v prípade takejto obštrukcie zo strany spoločnosti upravuje lehotu 3 mesiacov od doručenia abdikačného listu valnému zhromaždeniu, uplynutím ktorej sa vzdanie stane účinným.

Pôvodný konateľ musí počítať s tým, že aj po zániku svojej funkcie ešte bude mať povinnosť poskytovať za obdobie, v ktorom ako konateľ pôsobil, primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou a podobne. Za poskytnutie takejto súčinnosti bývalému štatutárnemu orgánu alebo bývalému členovi štatutárneho orgánu spoločnosti voči spoločnosti prináleží právo na náhradu nákladov.

Hľadáte vzor zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu?

VYTVORIŤ ZMLUVU

za 6,90 € (bez DPH) 

získate vzor vyhotovený advokátom s garanciou kvality a aktuálnosti alebo mesačné predplatné s 5 advokátom garantovanými vzormi podľa vlastného výberu.