Na to, aby platne uzavretá zmluva vyvolala želané právne následky, je potrebné poznať kogentné a dispozitívne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré priamo či nepriamo určujú obsahovú náplň jednotlivých zmlúv.

KOGENTNÉ USTANOVENIA 

Sú také ustanovenia právnych predpisov od ktorých sa zmluvné strany v zmluve nemôžu odchýliť. V praxi to znamená, že zákon určuje konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán, resp. náležitosti zmluvy. V prípade, ak by si zmluvné strany dojednali práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s kogentnými normami, bola by takáto dohoda zmluvných strán neplatná. Typickým príkladom kogentnej právnej úpravy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej či darovacej zmluvy, kde vlastnícke právo sa nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nakoľko sa jedná o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zmluvné strany sa nemôžu dohodou ani iným spôsobom odchýliť od tohto pravidla.

Rozpoznať, ktoré ustanovenie má kogentný charakter je obtiažne predovšetkým v občianskoprávnych vzťahoch. Občiansky zákonník totiž výslovne nevymenúva ustanovenia, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Pri posudzovaní kogentnosti občianskoprávnych noriem je dôležité pravidlo obsiahnuté v § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „účastníci občianskoprávnych vzťahov (zmluvné strany) si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.“ Posudzovanie „povahy“ ustanovení, od ktorých sa nemožno odchýliť je pomerne náročný proces a vyžaduje si perfektné právne cítenie, ktoré mnohí právnici získajú až po niekoľkých rokoch odbornej praxe.

Naproti tomu v obchodnoprávnych vzťahoch je situáciu ohľadne určenia kogentných ustanovení pomerne jednoduchšia. Obchodný zákonník v § 263 ods. 1 a 2 totiž obsahuje výpočet kogentných ustanovení. Ak sa konkrétne ustanovenie nenachádza v tomto uzavretom výpočte, platí, že uvedené ustanovenie je dispozitívne.

DISPOZITÍVNE USTANOVENIA 

Sú také ustanovenia právnych predpisov, ktoré sa uplatnia len v prípade, že sa zmluvné strany nedohodli inak. To znamená, že ide o také ustanovenia zákona, od ktorých sa zmluvné strany môžu odchýliť. Dispozitívne ustanovenia pomerne ľahko rozpoznáte, nakoľko zákon na ich formuláciu používa slovné spojenia „pokiaľ nie je dohodnuté inak“ alebo „pokiaľ sa účastníci nedohodli inak.