Generálne plnomocenstvo (alebo inak generálne splnomocnenie, generálna plná moc či všeobecné plnomocenstvo) je plnomocenstvo, ktoré oprávňuje splnomocnenca konať za splnomocniteľa pri (takmer) všetkých právnych úkonoch.
Pojem „generálne plnomocenstvo“ nie je upravený v žiadnom zákone, ide len o praxou používané označenie.
Na základe generálneho plnomocenstva nemožno splnomocniť inú osobu na tie právne úkony, na ktoré sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo (napríklad prepis auta) alebo úkony, ktorých povaha vylučuje zastúpenie na základe plnomocenstva (napríklad spísanie závetu).
Všeobecne o plnomocenstve (plnej moci, splnomocnení) si viac prečítajte v článku PLNOMOCENSTVO.
POZOR NA GENERÁLNE SPLNOMOCNENIE UDELENÉ PRÁVNICKOU OSOBOU
GENERÁLNA PLNÁ MOC UDELENÁ PRÁVNICKOU OSOBOU SA PODĽA ROZHODNUTIA ÚSTAVNÉHO SÚDU POVAŽUJE ZA ABSOLÚTNE NEPLATNÚ z dôvodu, že úkony právnickej osoby vo všetkých veciach môžu vykonávať iba osoby, ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom. Týmito osobami sú len štatutárne orgány právnickej osoby, prípadne prokurista.
S uvedeným právnym názorom Ústavného súdu SR sa mnohí odborníci nestotožňujú, avšak absolútnej neplatnosti generálnej plnej moci pri právnickej osobe je lepšie sa vyhnúť, a to najlepšie tak, že plná moc bude obsahovať určité mantinely, ktoré budú splnomocnenca obmedzovať v jeho konaní (napríklad udelenie splnomocnenia na všetky právne úkony týkajúce sa len vybranej obchodnej záležitosti a podobne).
