UZNANIE DLHU

Uznanie dlhu ako zabezpečovací prostriedok

Uznanie dlhu je jednostranné písomné vyhlásenie dlžníka a plní významnú zabezpečovaciu funkciu pretože zakladá domnienku o tom, že dlh v čase uznania existuje. Uznanie dlhu zabezpečuje alebo posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom (ten, kto uznáva dlh) a veriteľom (ten voči komu dlžník uznáva dlh).

Pojmové znaky

V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka platí: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.“ Z tohto ustanovenia vyplýva, že pre uznanie dlhu musia byť splnené nasledovné podmienky:

• dobrovoľnosť
• prísľub zaplatiť dlh
• písomná forma
• dôvod dlhu
• výška dlhu

Dobrovoľnosť

Uznanie dlhu je úkon, o ktorom sa rozhoduje dlžník dobrovoľne. Veriteľ nemá právne možnosti ho nútiť k spísaniu takej listiny.

Prísľub zaplatiť dlh

Zmyslom uznania dlhu je, že dlžník vyjadrí prísľub, že konkrétny dlh (čo do dôvodu a výšky) zaplatí.

Forma uznania dlhu

Aby uznanie dlhu bolo platné, musí ho dlžník uskutočniť písomne. Uznanie dlhu dlžník datuje a podpíše. Dopĺňame, že uznanie dlhu možno urobiť aj formou notárskej zápisnice. Takáto forma uznania je zároveň exekučným titulom.

Dôvod dlhu

Dlžník by mal svoj dlh v písomnom uznaní špecifikovať čo najdetailnejšie, aby nevznikla pochybnosť o tom, aký dlh sa uznáva. Odporúčame uviesť kedy a na základe akého titulu (dôvodu) dlh vznikol. Právny dôvod dlžník môže podrobne opísať. Pomôckou môže byť, že ak bude uznanie dlhu čítať tretia osoba, z popisu jej bude ihneď zrejmé o aký dlh ide. Súdne rozhodnutia uvádzajú aj takú možnosť, že dlh čo do dôvodu možno vymedziť tak, že dlžník v uznávacej listine odkáže na inú listinu, ktorá je jednoznačným dokumentom preukazujúcim daný dlh (napr. faktúra, upomienka a pod.).

Výška dlhu

Nevyhnutnou náležitosťou uznania dlhu je jeho výška. Výška dlhu znamená, akú konkrétnu hodnotu dlžník voči veriteľovi uznáva. Ak dlžník uznal dlh len do určitej výšky, účinky uznania dlhu platia len voči uznanej výške dlhu.

Iné náležitosti

Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon musí spĺňať všetky náležitosti na to, aby bol platným právnym úkonom. Musí byť urobený slobodne a vážne, musí byť zrozumiteľný a určitý. Dlžník musí mať spôsobilosť na právne úkony. Podmienky pre platný právny úkon ustanovuje § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Následky uznania dlhu

Uznanie dlhu je dokument, ktorý veriteľovi poskytuje základ pre vymáhanie jeho pohľadávky. Vďaka takej listine sa zjednodušuje dokazovanie v prípadnom súdnom spore a presúva sa dôkazné bremeno na dlžníka. Uznanie dlhu má takisto vplyv na premlčanie ako uvádzame nižšie. Zároveň poukazujeme na to, že uznaním dlhu nevzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový záväzkový vzťah. Uznaním dlhu dlžník potvrdzuje, že v čase uznania taký dlh existoval / trval.

Uznanie dlhu a premlčanie

Osobitnú úpravu inštitútu uznania dlhu prináša skutočnosť, ak je dlh premlčaný. Uznanie premlčaného dlhu totiž vyvoláva právne následky jedine za podmienky, že dlžník vedel o jeho premlčaní. Aby o uvedenom nevznikli pochybnosti, odporúčame priamo v uznaní uviesť, že dlžník si je vedomý premlčania.

Zároveň osobitosť pri uznaní dlhu je, že týmto úkonom dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Občiansky zákonník v § 110 uvádza, že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Zároveň zákon uvádza, že ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Tým, že je takáto premlčacia lehota pomerne dlhá, dáva to veriteľovi väčšiu právnu istotu v jeho pozícii voči dlžníkovi.

Uznanie dlhu pri ručení

V prípade, že medzi dlžníkom a ručiteľom existuje právny vzťah a dlžník sa rozhodne uznať svoj dlh, takéto uznanie je voči ručiteľovi účinné len za predpokladu, že ručiteľ s ním vysloví súhlas.

Uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka

Uznanie dlhu ako sme ho načrtli vyššie je inštitútom typickým pre občiansko-právne vzťahy. V obchodno-právnych vzťahoch hovoríme o uznaní záväzku, ktorý má základnú právnu úpravu v § 323 a § 407 Obchodného zákonníka. Zásadným rozdielom oproti úprave v Občianskom zákonníku je

• uznanie záväzku vyvoláva účinky aj keď dlžník nevedel o tom, že záväzok je už premlčaný,
• od uznania záväzku plynie nová, štvorročná, premlčacia doba,
• právny dôvod záväzku nie je potrebné uvádzať,
• čiastočné plnenie záväzku vyvoláva účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku,
• uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

SPLÁTKOVÝ KALENDÁR

Ak dlžník uznáva svoj dlh, aby malo uznanie zmysel, mal by pristúpiť k úhrade svojho dlhu. V prípade, že sa pristúpi k splátkovému kalendáru, dlžník sám nemôže stanoviť podmienky splátok. S takými musí súhlasiť veriteľ. Preto ak uznanie dlhu obsahuje aj splátkový kalendár, nejde už o jednostranné vyhlásenie dlžníka. Vtedy je jeho obsahom dohoda o splátkach, ktorú podpisujú obidve dotknuté strany – dlžník a veriteľ.

Význam splátkového kalendára

Splátkový kalendár je vhodná forma na stanovenie termínov a výšok splátok, v ktorých dlžník bude splácať svoj dlh. Túto formu veriteľ a dlžník využívajú najmä vtedy keď dlžník nemôže zaplatiť svoj dlh v plnej svojej výške naraz, resp. v jednom termíne. Takéto okolnosti sú na strane dlžníka pomerne bežné, preto popri uznaní dlhu sa často využíva práve inštitút splátkového kalendára.

Upozorňujeme, že splátkový kalendár neznamená automaticky, že dlžník skutočne bude svoj dlh splácať. Možno však konštatovať, že dlžníkovi umožňuje rozložiť svoj dlh na určité obdobia a sumy, čo mu dáva väčší priestor na to, aby dlh plnil. Zároveň veriteľ má možnosť v dohode o splátkach stanoviť podmienky pre prípad, ak by dlžník splátkový kalendár nedodržiaval.

Premlčanie pri splátkach

Občiansky zákonník aj pri splátkach osobitne upravuje premlčacie doby. Premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti.

Ak sa veriteľ s dlžníkom tak dohodol, môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Veriteľ má toto právo do okamihu splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane splatným celý dlh, začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.

Spôsob úhrady

Spôsob úhrady podľa splátkového kalendára je ponechaný na dohodu veriteľa a dlžníka. Môžu sa dohodnúť na hotovostných aj bezhotovostných úhradách. Zároveň je potrebné rešpektovať zákonné limity súm, ktoré nemôžu byť uhrádzané v hotovosti. Podľa zákona sa, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi, zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur.