ZABEZPEČENIE ZO ZÁKONA
Za takzvané všeobecné zabezpečovacie prostriedky, (t.j. také, ktoré sa uplatňujú priamo zo zákona bez ohľadu na to či to bude upravené v zmluve alebo nie) sa považujú napríklad úroky z omeškania či náhrada vzniknutej škody.
Ak sa teda niektorá zo zmluvných strán omešká zo svojím plnením úroky z omeškania sa uplatňujú automaticky. Zákonodarca takýmto spôsobom motivuje zmluvnú stranu, ktorá si nesplnila svoju povinnosť v stanovenom termíne, aby tak urobila čo najskôr to bude možné. Povinnosť náhrady vzniknutej škody zase zabezpečuje, že v prípade ak jedna zo zmluvných strán spôsobí druhému škodu je povinná ju nahradiť a to bez ohľadu na to, či sa tak strany v zmluve dohodli, alebo nie.
ZMLUVNÉ ZABEZPEČENIE ZÁVÄZKOV
Zákon (predovšetkým Občiansky a Obchodný zákonník) však pozná aj iné formy zabezpečenia zmluvných záväzkov. Pri týchto však už platí, že na to aby sa mohli spoľahlivo uplatňovať na zabezpečenie zmluvného záväzku, zmluvné strany si ich musia medzi sebou dohodnúť (v špecifických prípadoch môžu byť niektoré z týchto zabezpečovacích prostriedkov zriadené aj inak napr. súdnym rozhodnutím, rozhodnutím správneho orgánu, zákonom,... podrobnosti však rozoberieme v špecializovaných článkoch k jednotlivým zabezpečovacím prostriedkom).
Podľa Občianskeho zákonníka medzi prostriedky zabezpečenia záväzkov patrí:
- záložné právo (§ 151a až 151me a 552),
- zádržné právo (§ 151s až 151v),
- zmluvná pokuta (§ 544 až 545a),
- ručenie (§ 546 až 550),
- dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551)
POKRAČOVANIE ČLÁNKU POD REKLAMOU
