ČO JE TO ZMLUVA O SPOLUPRÁCI?

Zmluva o spolupráci upravuje podmienky konkrétnej spolupráce založenej na zhodnom a spoločnom postupe dvoch alebo viacerých subjektov pri napĺňaní určitého cieľa.

Zmluva o spolupráci sa spravidla vyznačuje určitou mierou reciprocity (vzájomnosti vzťahov). Všetci účastníci zmluvy sledujú dosiahnutie spoločného cieľa a majú súčasne z plnenia zmluvy aj nejaký osoh. Najčastejším modelom je, keď jedna strana má záväzok zabezpečovať určitú činnosť a druhá strana má záväzok jej za to poskytovať protiplnenie. Môžeme ju však využiť aj v prípadoch, kedy jedna zo strán nemá zo zmluvy žiadny profit (iba povinnosť zabezpečovať nejakú činnosť).

V praxi sa môžeme stretnúť s rôznymi alternatívami tohto zmluvného vzťahu, označovanými aj ako Memorandum o spolupráci alebo Dohoda o spolupráci.

KEDY JE MOŽNÉ VYUŽIŤ ZMLUVU O SPOLUPRÁCI

Zmluva o spolupráci ako samostatný zmluvný typ nie je upravená v žiadnom zákone. Táto vlastnosť ako i šírka pojmu „spolupráca“ jej dáva rozsiahle možnosti využitia. Zmluvu o spolupráci využívajú podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti, subjekty verejného práva, mimovládne organizácie, záujmové združenia či cirkvi ale i fyzické osoby pri napĺňaní svojich potrieb.

OBLASTI SPOLUPRÁCE

Oblasti spolupráce môžu byť naozaj rôznorodé:
a) Obchodná spolupráca (podnikateľské aktivity, vývoj, výroba; na reklamné, propagačné, marketingové účely),
b) Cestovný ruch, charita, šport, veda, kultúra, vzdelávanie, ochrana životného prostredia,
c) Organizácia podujatí a projektov (športové, školské, vedecké, charitatívne, kultúrne; výstavy, koncerty, festivaly, workshopy, kurzy, prednášky),
d) Činnosť subjektov verejného práva pri realizácii projektov, prieskumov, ale i pri plnení bežných činností (štátne orgány a organizácie, obce, VUC a právnické osoby nimi zriadené, založené, financované alebo kontrolované).

FORMY SPOLUPRÁCE

Vzájomnú spoluprácu môžeme v zmluve o spolupráci zachytiť viacerými spôsobmi:
a) Jedna strana zabezpečuje pre druhú stranu nejakú činnosť pri napĺňaní určitého cieľa. Druhá strana za to ako protiplnenie poskytuje odplatu (finančnú náhradu vyjadrenú v peniazoch).
b) Jedna strana zabezpečuje pre druhú stranu nejakú činnosť pri napĺňaní určitého cieľa. Druhá strana za to poskytuje dohodnuté protiplnenie (službu, benefit, výhody, ústupky, zľavy a pod.).
c) Subjekty spolupracujú na napĺňaní spoločného cieľa. Spravidla z toho majú vzájomný osoh (dokonca spoločný zisk), svoj cieľ často i kofinancujú. Cieľom môže byť i profit pre tretiu osobu, ktorá ani nemusí byť účastníkom zmluvy.

NÁLEŽITOSTI ZMLUVY O SPOLUPRÁCI

PODSTATNÉ NÁLEŽITOSTI, ALEBO ČO DO ZMLUVY URČITE DAŤ

Aby bola zmluva o spolupráci platná (alebo aby sme ju mohli považovať za uzatvorenú), musíme dostatočne určito vymedziť predmet svojich záväzkov. Zo zmluvy musí byť jednoznačne jasné, čo je jej účelom a akým spôsobom sa strany zaväzujú podieľať na jej plnení. To znamená zrozumiteľne, jasno a jednoznačne uviesť kto, komu, čo, kedy a za akým účelom má plniť a aké protiplnenie má poskytnúť druhá strana. Zmluva o spolupráci ako inominátna zmluva nemá zákonom osobitne vymedzené náležitosti. Aby bola platne uzatvorená - v závislosti od jej predmetu - musí obsahovať tieto náležitosti:

1. Identifikácia zmluvných strán - Strany označujeme rôzne, podľa toho čo je predmetom zmluvy - objednávateľ a poskytovateľ (dodávateľ), účastník 1 a účastník 2, zmluvná strana 1 a zmluvná strana 2. Zmluvu o spolupráci v praxi často uzatvára aj viac zmluvných strán.
2. Predmet zmluvy je najdôležitejšou náležitosťou zmluvy o spolupráci. Predstavuje vymedzenie konkrétnych záväzkov strán – ich obojstranných práv a povinností (k akým činnostiam sa zaväzujú a na aké protiplnenia majú nárok) na splnenie požadovaného cieľa. Záväzky strán je vhodné vymedzovať osobitne (v samostatných ustanoveniach).
3. Účel zmluvy úzko súvisí s predmetom (často tvoria jedno spoločné ustanovenie). V tejto časti vymedzíme, čo vlastne chceme zmluvou dosiahnuť.
4. Termín plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o spolupráci v prípade, že to vyplýva z jej predmetu (nejakú činnosť alebo cieľ je potrebné vykonať v určenom termíne).
5. Miesto plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o spolupráci v prípade, že to vyplýva z jej predmetu (nejakú činnosť alebo cieľ je potrebné vykonať na určenom mieste).
6. Cena - ak požadujeme, aby zmluva o spolupráci bola odplatná, jedná sa o povinnú súčasť zmluvy (resp. v zmluve uvedieme aspoň skutočnosť, že zmluva ja odplatná). Dohoda o výške ceny je vždy v dispozícii zmluvných strán. Cena môže byť určená pevnou sumou, spôsobom jej budúceho výpočtu alebo odkazom na cenový predpis, ktorý ju stanoví.

OSTATNÉ NÁLEŽITOSTI

7. Splatnosť ceny (termín splatnosti, spôsob platby, úroky z omeškania, inflačná doložka).
8. Doba platnosti zmluvy – určitá alebo neurčitá. V prípade, ak by bez jej určenia nebolo možné dostatočne vymedziť záväzky v predmete zmluvy, môže byť podstatnou náležitosťou. Môže byť totožná s termínom plnenia.
9. Spôsoby ukončenia zmluvy (dôvody na vypovedanie zmluvy, odstúpenie od zmluvy, výpovedná lehota).
10. Práva a povinnosti zmluvných strán nad rámec predmetu zmluvy.
11. Dôvernosť (povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách obchodnej alebo výrobnej povahy získaných pri plnení zmluvy).
12. Zodpovednosť za škodu a okolnosti vylučujúce zodpovednosť (vyššia moc, vis maior).
13. Zmluvné pokuty pre prípad porušenia zmluvných záväzkov.
14. Rozhodné právo (strany si určia, akým zákonom sa ich zmluva bude riadiť).

ÚSTNA ALEBO PÍSOMNÁ FORMA ZMLUVY O SPOLUPRÁCI

Pre zmluvu o spolupráci ako zmluvu inominátnu nie je obligatórne predpísaná písomná forma. V praxi je preto možné uzatvoriť ju aj ústnym dohovorom strán. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spolupráci je dostatočne určité vymedzenie predmetu záväzkov, ústna forma zmluvy môže do budúcna znamenať značné komplikácie pri jej výklade.

PRAKTICKÉ RADY PRED UZATVORENÍM ZMLUVY

- Zmluvu posudzujeme vždy podľa jej obsahu (nie podľa názvu). Nie každá zmluva, o ktorej sa tak rozhodneme, bude naozaj zmluvou o spolupráci v režime nepomenovaných zmlúv. Napr. ak niekomu prenecháme na dojednanú dobu do užívania pozemok za odplatu, jedná sa o nájomnú zmluvu a bude sa riadiť právnym režimom tejto zmluvy (bez ohľadu na to, že ju nazveme zmluvou o spolupráci).

- Pokiaľ zvažujeme dlhodobejšiu spoluprácu, je vhodné využiť i rámcovú zmluvu o spolupráci. Táto určuje podmienky pre uzatváranie čiastkových zmlúv.

- Z hľadiska zachovania právnej istoty je v prípade zmluvy o spolupráci písomná forma jedinou vhodnou možnosťou. Ak sa jedná o jednoduchú formu spolupráce a strany výslovne trvajú na ústnej forme, je v ich záujme prizvať k uzatvoreniu takéhoto záväzku aspoň svedka.

- V prípade propagačných alebo kultúrnych a obdobných účelov nezabúdame zaviazať druhú stranu zabezpečením súhlasov autorov diel pre prípad ich použitia a dodržiavaním autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z. z.).

- V rámci spolupráce so subjektom verejného práva je potrebné v dostatočnom predstihu počítať i s tým, že uzatvorenie zmluvy musí odsúhlasiť zastupiteľstvo obce (alebo VUC) alebo nadriadený orgán (napr. príslušné ministerstvo).

- Ak je účastníkom zmluvy fyzická osoba – spotrebiteľ, netreba zabúdať, že sa riadi aj režimom tzv. spotrebiteľskej zmluvy na ochranu slabšej strany (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tento režim sa použije prednostne napriek tomu, čo je dohodnuté v zmluve, a to aj keby bol stranami výslovne zvolený režim podľa Obchodného zákonníka.

- Ak je účastníkom zmluvy subjekt verejného práva a dôjde k nakladaniu s verejnými prostriedkami, zmluva o spolupráci nie je výnimkou vo veci dodržiavania zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.

PRÁVNA ÚPRAVA ZMLUVY O SPOLUPRÁCI

Na zmluvu o spolupráci, ktorá ako zmluvný typ nie je upravená v žiadnom zákone, využívame režim tzv. inominátnych (nepomenovaných) zmlúv. Tieto sú upravené v dvoch právnych predpisoch a rozdiel medzi nimi spočíva najmä v subjektoch, ktoré ich uzatvárajú:

- Režim podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka sa uplatňuje medzi podnikateľmi navzájom alebo medzi subjektmi verejného práva a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
- Režim podľa § 51 Občianskeho zákonníka sa uplatňuje medzi fyzickými osobami navzájom, medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, ale tiež napríklad medzi subjektmi verejného práva navzájom (napr. medzi ministerstvami).

Otázky, ktoré zmluva nerieši, sa riadia právnym režimom právneho predpisu, v zmysle ktorého je zmluva uzatvorená.